Napriek skutočnosti, že vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci a jej rozhodnutia majú priamy dopad na život všetkých jednotlivcov a komunity, politikmi súčasnej generácie sú nezodpovedne prehliadané.
Oproti predchádzajúcim dvom týždňom mala vláda na svojom včerajšom rokovaní vskutku bohatý program. V pláne mala prerokovať spolu 18 bodov programu, z ktorých nakoniec po koaličných nezhodách stiahli návrh ministerky spravodlivosti Žitňanskej, ktorým chcela, v zmysle programového vyhlásenia vlády, zmierniť súčasnú právnu úpravu, ktorá je jednou z „najprísnejších čo do výšky trestných sadzieb v rámci Európskej únie.“
Napriek tomu ostalo na rokovaní množstvo zaujímavých bodov, z ktorých sme vybrali dva návrhy ministerky školstva, vedy, výskumu a športu, návrh podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý sľubuje začiatok „debyrokratickej revolúcie“ a rozhodnutie o zriadení rady vlády pre rozvoj zamestnanosti.
Väzenie za joint zostáva realitou
Predtým však ešte krátke zastavenie pri neúspešnej novele, ktorú predkladala ministerka Žitňanská. Predložený návrh zákona mal určiť maximálne množstvá omamných látok, ktoré môže mať pri sebe užívateľ, aby sa to považovalo len za priestupok (pokuta max. 165 eur a bez zápisu v registri trestov), len v tom prípade, že sa tak nestane viac než raz v priebehu 12 mesiacov. V opačnom prípade by už išlo o trestný čin.
Napriek tomu, že návrh bol vypracovaný v spolupráci s pracovnou skupinou na elimináciu drogových závislostí, ktorá pôsobí v gescii ministerstva vnútram, ktorú tvoria zástupcovia policajného zboru, generálnej prokuratúry, ministerstiev zdravotníctva, školstva a práce spolu s mimovládnym sektorom, ministerka ho musela po kritike Smeru a SNS z rokovania vlády stiahnuť.
Dôvodom kritiky koaličných partnerov a predstaviteľov SaS bolo to, že pri zmiernení trestov za prvé prichytenie s návykovou látkou boli v novele spomenuté tiež kokaín, pervitín, heroín a extáza. Dôsledkom stiahnutia návrhu bude pokračujúci právny stav, v dôsledku ktorého sa v rozmedzí rokov 2013 a 2016 dostalo za mreže 136 ľudí a 846 vyviazlo s podmienkou. Pre porovnanie v rovnakom období bolo odsúdených len 5 dílerov.
Začne sa „debyrokratická revolúcia“?
Už v novembri 2017 informoval úrad podpredsedu vlády Pellegriniho, že v dohľadnej dobe sa chystá „debyrokratická revolúcia“. Vláda sa rozhodla verejnosti konečne ukázať to na, čo sa v ostatných rokoch minuli milióny eur, ktoré mali zefektívniť informatizáciu verejnej správy a riadenia štátu.
Návrh zákona má v budúcnosti zaviesť povinnosti orgánom štátu využívať pri svojej činnosti údaje, ktoré už sú evidované v informačných systémoch a tak zbaviť občanov povinnosti predkladať výpisy a odpisy z registra trestov, listu vlastníctva, obchodného a živnostenského registra. Cieľom legislatívnej zmeny, ktorej súčasťou je zmena 167 zákonov, 68 vyhlášok, 8 opatrení a 12 nariadení vlády, je odbúranie administratívnej záťaže pre fyzické a právnické osoby. Len v roku 2017 museli občania a podnikatelia požiadať celkovo o viac než 1 milión potvrdení, výpisov alebo odpisov.
Nová Generácia preto jednoznačne víta zámer vlády, ktorá týmto prvým krokom zavádza princíp „jedenkrát a dosť“. Pozorne však budeme sledovať, či neostane len pri tejto jednej iniciatíve a či sa financie, ktoré štát a EÚ investovali do IT projetov, premenia aj do vyššieho komfortu pre občanov. Znižovanie zbytočnej byrokracie (aj pre matky pri narodení dieťaťa) patrí k hlavným cieľom Iniciatívy za naše generácie.
Opäť len nesystémové riešenia
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa opätovne ukázalo, že zo sľubovanej reformy – aká tu nebola 25 rokov – ostala len spľasnutá bublina. Ministerka Lubyová včera na rokovanie vlády predložila dve nariadenia. Jedno sa zameralo na šport a druhé na akreditačnú komisiu, ktorá schvaľuje študijné programy univerzít a vysokých škôl. V oboch prípadoch, ako sme si už pri tomto návrhu zvykli ide opätovne o nesystémové zmeny, ktoré v lepšom prípade nič nezlepšia, v horšom veci situáciu v rezorte dokonca zhoršia.
V prvom návrhu išlo o vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsobov určovania výkonnostných kritérií, zaraďovanie športov do jednotlivých rezortných športových stredísk a spôsoby zaraďovania a vyraďovania športovcov z týchto stredísk. Napriek tomu, že o tomto návrhu sa rokuje už viac než rok, výsledné nariadenie je len prázdnym slohovým cvičením.
My, v Novej Generácii, vítame také návrhy, ktoré sa zameriavajú na podporu športu. Avšak súčasne podotýkame, že návrhy, ktoré nebudú adekvátne finančne podporované štátom, ktoré budú nesystémovými ad hoc riešeniami a ktoré nevytvoria efektívne fungujúci systém vyhľadávania a podpory mladých talentovaný športovcov od základnej školy až po univerzity, budú len naďalej plátať diery a rozširovať priepasť medzi Slovenskou republikou a vyspelými štátmi.
Politici si musia uvedomiť, že športovci nie sú len na to, aby sa s nimi v prípade ich úspechu fotili, ale že šport je potrebné podporovať dlhodobo a systematicky.
Druhým nariadením vláda rozhodla, že od 1. marca 2018 sa akreditačnej komisii pridáva kompetencia posudzovať spôsobilosť vysokých škôl uskutočňovať študijný program pre tzv. profesijne orientované bakalárske študijné programy. Cieľom návrhu je vytvorenie priestoru pre podávanie žiadostí na otváranie študijných programov vysokoškolského štúdia, ktoré budú ukončené bakalárskym titulom a ktorých absolventi budú pripravený na prax a nie na ďalšie akademické štúdium.
V tomto prípade ide o ďalší nesystémový prvok, ktorý sa vkladá do už tak komplikovaného a nereformovaného systému slovenského školstva. Nová Generácia citlivo vníma akútne problémy nášho vzdelávacieho systému, no sme presvedčení o tom, že skôr než otváranie nových vysokých škôl a študijných programov by sa ministerstvo malo zamerať na zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.
Ďalšia zbytočná inštitúcia?
Jedným z posledných bodov rokovania vlády bolo zriadenie ďalšieho poradného orgánu vlády, ktorým má byť Rada vlády Slovenskej republiky pre rozvoj zamestnanosti. Nápad na vznik rady vzišiel z uznesenia vlády z decembra 2017 ako jedno z riešení, ako odstrániť bariéry trvalo udržateľného rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku.
Cieľom rady má byť monitorovanie stavu trhu práce, navrhovanie opatrení na zvýšenie zamestnanosti a odstraňovanie nedostatku pracovnej sily, zladiť politiky zamestnanosti so zreteľom na zosúladenie vzdelávanie pre potreby trhu práce a pod. Rada má mať 15 členov, z ktorých predsedu rady menuje premiér, ďalšími členmi budú štátni tajomníci ministerstiev práce, školstva, hospodárstva, vnútra, zahraničných vecí a z úradu splnomocnenca pre rómske komunity, štyroch členov menujú zamestnávateľské organizácie, troch odbory a jedného úrad vlády.
Sme presvedčení, že Slovenská republika skôr než nové inštitúcie bytostne potrebuje zlepšiť podnikateľské prostredie a vzdelávanie mladých ľudí, aby ich budúcnosť nebola závislá na automobilkách, ale aby ju oni sami mohli slobodne a zodpovedne vytvárať.