Napriek skutočnosti, že vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci a jej rozhodnutia majú priamy dopad na život všetkých jednotlivcov a komunity, politikmi súčasnej generácie sú nezodpovedne prehliadané.
Stredajšie rokovanie vlády malo, v porovnaní s minulými týždňami, pred sebou veľmi stručný program. Päť bodov, z ktorých bol len jeden legislatívnym návrhom, mohlo vzbudzovať dojem o nudnom ba možno až zbytočnom zasadnutí. Napriek strohosti programu sa aj tento krát na rokovaní objavili dôležité body, ktoré rozhodne stoja za analýzu a krátky komentár.
Dočkáme sa konečne sudcu v EÚ?
Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková zaslala na Úrad vlády SR dlho očakávaný návrh slovenského kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie. Keďže je Slovensko už posledná krajina, ktorá nedokázala nájsť vhodného a akceptovateľného nominanta, dúfame, že teraz už takého slovenskí sudcovia vybrali. Avšak pri politických nomináciách (tejto či bývalých vlád) sme si už akosi zvykli, že príčinou neobsadenia tohto postu v systéme súdnej moci Európskej únie je najmä zlý výber uchádzačov. Tí, buď nemali jazykové zručnosti, ktoré vyžaduje súd v Luxemburgu, alebo nespĺňali odborné a morálne nároky kladené na sudcov.
Už v septembri 2016 súdna rada a vláda rozhodli, že slovenským zástupcom bude Radoslav Procházka. Ten však v Luxemburgu neuspel. Kvôli jeho politickej minulosti ho odmietli a následne on sám požiadal o stiahnutie návrhu na jeho menovanie. V septembri 2017 vláda vzala toto rozhodnutie na vedomie a súdnej rade určila, predložiť nového kandidáta. Tá na konci januára 2018 konečne rozhodla a zvolila Ivan Rumana.
Vláda dnes zobrala do svojich rúk zodpovednosť a schválila nomináciu Ivana Rumana na kandidáta Slovenska do Luxemburgu. V Novej Generácii dúfame, že sa konečne už dočkáme slovenského sudcu v EÚ, že tento krát už neutrpíme hanbu ako v minulosti, keď namiesto Rumanu išiel o miesto sudcu zabojovať „gazda“ slovenskej pravice.
Závan 21. storočia v našom zdravotníctve
Jediným vládnym legislatívnym návrhom, ktorý sa ocitol na stredajšom rokovaní, bola novela zákona o liekoch, ktorej prijatie si vyžadovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie.
Ministerstvo zdravotníctva sa v nej zaviazalo zriadiť etickú komisiu, ktorá bude posudzovať klinické skúšanie liekov a posudzovať žiadosti o povolenie klinického skúšania liekov. Návrh novely zákona tiež počíta so zriadením národného portálu klinického skúšania, ktorého hlavnou úlohou bude komunikácia medzi Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a etickou komisiou pre klinické skúšanie liekov. Predmetom návrhu zákona sú aj zmeny poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach a v nemocničných lekárňach.
Podľa predkladateľov má novela pozitívne i negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na jednej strane ráta s príjmami za poplatky, na druhej strane niečo bude stáť aj fungovanie komisie a zavádzanie systému a národného portálu. Analogický rozpor je aj pri vplyve novely na podnikateľské prostredie, keďže sa zavádzajú nové poplatky, ale súčasne sa má zrušiť zbytočná byrokratická záťaž. (Uvidíme) Taktiež má mať pozitívny vplyv aj na informatizáciu spoločnosti, nakoľko bude zriadený a prevádzkovaný národný elektronický portál klinického skúšania.
Dúfajme, že tento proces informatizácie a ďalšieho zavádzania 21. storočia do slovenského zdravotníctva pod manažérskym dohľadom Smeru-SD nedopadne podobne ako lekármi preklínané e-Zdravie.
Vláda si všimla týrané ženy
Poslednou zo zaujímavých tém stredajšieho rokovania vlády, ktorá si zaslúži pochvalu, je rozhodnutie ministerstva financií uvoľniť finančné prostriedky z rezervy vlády na riešenie ekonomickej situácie tzv. bezpečných ženských domov a poradenských centier, ktoré využívajú obete násilia na ženách a domáceho násilia.
Vláda v programovom vyhlásení navrhla navýšiť počet centier pomoci, čo zároveň zvýšilo nároky na rozpočty regionálnych samospráv. Pri financovaní sa však spoliehala na fondy EÚ, no výzvy doposiaľ nevyhlásila a tak samosprávam akútne chýbajú prostriedky na financovanie centier pomoci. Z tohto dôvodu sa v stredu vláda rozhodla, že podporu pre organizácie, ktoré sa zameriavajú na pomoc obetiam násilia poskytne z vlastnej rezervy.
Na jednej strane chválime vládu, že sa zaujíma o osudy tých, ktorí sú obeťami domáceho násilia, na druhej strane ju vyzývame, aby k tomu pristupovala zodpovedne a systémovo, aby problémy, ktoré sama spôsobila „nešila horúcou ihlou“.
