reklama

Nový volebný zákon môže spôsobiť ústavnú krízu. Omyl či úmysel?

Vláda na svojom zasadaní 14. augusta 2013 prijala návrh novej volebnej legislatívy, ktorá má zjednotiť financovanie a priebeh predvolebnej kampane, či priebeh všetkých typov volieb. Ak bude schválený, platiť začne od budúceho roka a budú sa ním riadiť aj najbližšie prezidentské voľby. Ak však prejde v navrhovanom znení, môže spôsobiť, že post hlavy štátu ostane neobsadený, alebo ho obsadí neoprávnená osoba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Výsledky prvého kola prezidentských volieb z roku 2009. Červená čiara hore ukazuje kvórum potrebné na zvolenie. Ani kandidát Ivan Gašparovič, ktorý vtedy získal takmer 47 percent sa k tejto hranici nepriblížil
Výsledky prvého kola prezidentských volieb z roku 2009. Červená čiara hore ukazuje kvórum potrebné na zvolenie. Ani kandidát Ivan Gašparovič, ktorý vtedy získal takmer 47 percent sa k tejto hranici nepriblížil (zdroj: Milan Pilip)

Navrhované znenie volebného zákona sa môže dostať do rozporu s ústavou a spôsobiť tak ústavnú krízu, kedy ostane post hlavy štátu neobsadený, podobne ako sme to zažili v roku 1998. Uvoľnené kreslo prezidenta po Michalovi Kováčovi vyhovovalo vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorý ako zastupujúci prezident okamžite udelil neslávne známe amnestie v takých závažných kauzách, ako únos prezidentovho syna či zmarené referendum. Dôsledky týchto amnestií trvajú dodnes.

Rozpor navrhovaného volebného zákona s ústavou spočíva v kvóre, ktoré musí dosiahnuť kandidát v prvom kole voľby, aby sa stal prezidentom republiky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa článku 101 ods. 4 Ústavy SR je za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.

Z tohto teda vyplýva, že kandidát sa v prvom kole stane prezidentom vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov. Ide o absolútnu väčšinu, a toto kvórum je nezávislé na volebnej účasti, je napevno dané. Napríklad pri 4 miliónoch zapísanných oprávnených voličov, kandidát musí na zvolenie v prvom kole získať aspoň 2 milióny a jeden hlas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V druhom kole však ústava toto kvórum znižuje na nadpolovičnú väčšinu zúčastnených. Kvórum sa tu stáva závislým na účasti, a je reálne, že ho niektorý z kandidátov dosiahne aj pri nízkej volebnej účasti. Okrem toho sú v druhom kole už len dvaja kandidáti.

Ústavou dané kvórum rešpektuje aj platná volebná legislatíva. Aktuálny zákon o prezidentských voľbách, podľa ktorého sa riadili aj posledné voľby hlavy štátu v roku 2009 (Zákon č. 46/1999 Z. z.) v § 30 ods. 1 hovorí, že Ústredná volebná komisia vyhlási výsledky voľby. Vyhlásenie výsledkov voľby musí obsahovať po a) meno, priezvisko a akademický titul kandidáta, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov a bol zvolený za prezidenta, alebo po b) konštatovanie, že vzhľadom na výsledky voľby sa uskutoční druhé kolo voľby...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aktuálny zákon ústavné kvórum rešpektuje aj v § 31 ods. 1, kde sa znovu hovorí, že ak v prvom kole voľby nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo voľby sa uskutoční v čase určenom v rozhodnutí predsedu Národnej rady SR o vyhlásení voľby. Podľa týchto kritérií sa posudzovali aj výsledky prezidentských volieb v prvom kole v roku 2009.

Návrh nového zákona, ktorý by mal začať platiť od januára 2014 však hovorí niečo úplne iné ako ústava. V § 114 ods. 1 navrhovaného zákona sa hovorí, že ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb... Vypadlo tu slovo „oprávnených", ktoré ale v ústave je. Hoci vieme, že ústava má väčšiu právnu silu ako bežný zákon, môže takáto formulácia spôsobiť povolebný chaos. Otázkou teraz je, či ide o omyl úradníkov, ktorí si neuvedomili dôležitosť toho jedného slova, alebo o pripravovaný úmysel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Agentúra MVK predpovedá Róbertovi Ficovi zisk cez 40 percent, ak by sa v roku 2014 zúčastnil prezidentských volieb. Ak by bola volebná účasť nízka, nie je vylúčené, že Fico získa už v prvom kole niečo cez 50 percent hlasov zúčastnených voličov, avšak stále menej ako je absolútna väčšina. Vtedy vznikne spor medzi politikmi, či sa druhé kolo má uskutočniť, alebo nie. Dá sa predpokladať, že každý začne ťahať na svoju stranu a vec skončí na ústavnom súde.

Ak by sa takýto scenár odohral, kreslo prezidenta ostane neobsadené, pokiaľ doň víťazný kandidát odmietne zasadnúť do času vynesenia verdiktu ústavného súdu, čo môže pri súčasnom rozpoložení ústavného súdu trvať aj niekoľko mesiacov či rokov, a premiér Fico sa stane po Mečiarovi druhým prezipremérom.

V horšom prípade sa do kresla takýto kandidát posadí a budeme mať prezidenta so spornou legitimitou a ďalekosiahlymi dôsledkami.

Milan Pilip

Nová Generácia

Nová Generácia

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sme iniciatíva ľudí, ktorí nie sú spokojní so súčasným stavom na Slovensku a chcú svoje skúsenosti zúžitkovať v prospech budúcnosti krajiny. Sme iniciatíva 30-tnikov a 40-tnikov, ktorí zbierali skúsenosti na Slovensku aj v zahraničí, ale vrátili sa späť a chcú tu ostať žiť a vychovávať svoje deti.Ak zdieľaš naše hodnoty a myslíš, že vieš pomôcť správnej veci, napíš nám. Tešíme sa!Viac info na: www.novageneracia.sk Zoznam autorových rubrík:  KomentárePripomíname siZahraničné aktivity

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu