24 rokov po

Autor: Nová Generácia | 17.11.2013 o 15:10 | (upravené 17.11.2013 o 17:31) Karma článku: 7,67 | Prečítané:  812x

Bol piatok, 17. november 1989. Na pražskom Albertove sa zišli vysokoškoláci, aby si pripomenuli udalosti roku 1939, keď nacisti zatvorili české vysoké školy. Socialistickým zväzom mládeže organizovaná spomienková demonštrácia sa ale po skončení oficialít zmenila na otvorené vyjadrenie nesúhlasu s politikou KSČ. Dav študentov sa dostal až na Národní třídu, kde bol obkľúčený zasahujúcimi príslušníkmi Pohotovostného pluku Verejnej bezpečnosti a následne - v súlade s vtedajšími obyčajmi - surovo zbitý. Zranených bolo viac než pol tisíca protestujúcich študentov.

Rozšírila sa fáma, že zasahujúce zložky VB zabili študenta Martina Šmída. A aj keď išlo, našťastie, len o fámu, 20 rokov potláčaný hnev a nesúhlas občanov s režimom sa už nedal zastaviť. Verejnosť pobúrená piatkovým zásahom v Prahe sa začala pridávať na stranu protestujúcich študentov. Najprv herci divadiel, neskôr pracovníci závodov, ale aj samotní členovia komunistickej strany. Na námestiach po celom Československu sa konali denne demonštrácie a zhromaždenia na podporu novosformovaných opozičných hnutí - v Čechách Občianskieho fóra a na Slovensku Verejnosti proti násiliu. Režim, ktorý bol 40 rokov prezentovaný ako niečo, čo je tu "na večné časy a nikdy inak", sa zrútil pri prvom vážnejšom záchveve od intervencie okupantských armád v auguste 1968.

17. november 1989 odštartoval dni, ktoré spojili v uliciach milióny občanov so spoločným cieľom - žiť v slobodnom, demokratickom a lepšom Československu. Odhodlanie našich rodičov vyjsť do ulíc v časoch, keď nebolo isté, či sa domov vrátia zdraví, zasluhuje rešpekt a úctu, ale aj snahu bojovať o hodnoty slobody a demokracie aj dnes, po 24 rokoch. Ciest je mnoho. Oproti generácii Novembra tu máme slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a hlavne slobodné voľby.

Dnes mnohí hovoria, že ideály Novembra '89 ostali niekde na námestiach, prípadne sa nostalgicky uchyľujú k spomienkam na režim spred roku 1989. Treba si však neustále pripomínať, že cena za dvojkorunové mlieko bola vykúpená krvou nepohodlných odporcov boľševizmu, znárodňovacou krádežou storočia, 40 rokmi krivenia morálky a charakterov a ekonomického zaostávania oproti západným štátom, devastácie životného prostredia a absolútnej degradácii jednotlivca voči záujmom štátostrany. Táto cena bola príliš vysoká.

Nezabúdajme a vážme si slobodu!

 

Martin Jurikovič

Člen NG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?