Odkaz 28. októbra a predvojnového Československa

Autor: Nová Generácia | 28.10.2013 o 10:00 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  854x

Slovensko si pripomína každoročne viacero štátnych sviatkov. Jednému významnému dňu sa však takejto pocty od roku 1993 nedostáva. Medzi mladšou, ale i staršou generáciou tak pomaly upadá do zabudnutia. A pritom ide o jeden z kľúčových míľnikov demokratického vývoja česko-slovenskej spoločnosti - 28. október. Bez tohoto dňa by nebolo ani modernej slovenskej štátnosti.

Na začiatok si dovolím menší exkurz do histórie. 28. októbra 1918, krátko po prvej svetovej vojne, vznikol na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie, od Ašu v Čechách po Veľký Bočkov na Podkarpatskej Rusi, zvrchovaný, demokratický a moderný štát Čechov a Slovákov - Československá republika. S jeho vznikom sa spájajú najmä 3 veľké mená: Tomáš Gariggue Masaryk, prvý prezident ČSR, Milan Rastislav Štefánik, minister vojny a Edvard Beneš, minister zahraničia. A prakticky ihneď po vzniku čelilo mladé Československo viacerým problémom. Keďže všetky väzby monarchie boli napojené na Budapešť a Viedeň, bolo nutné urýchlene budovať infraštruktúru a nové správne centrá krajiny. Ďalším problémom bolo samotné určenie hraníc republiky, pričom problematická bola najmä južná hranica. O ekonomických starostiach štátu pozostávajúceho z rozdielne výkonných hospodárskych celkov hovoriť netreba. Počas fungovania sa podarilo vyriešiť mnohé otázky, a tak o 30 rokov neskôr, pred komunistickým prevratom v roku 1948, už bolo Československo štátom so životnou úrovňou vyššou, než bola v susednom Rakúsku.

Hoci je ekonomický a politický príbeh ČSR zaujímavý, odbočím skôr k "mäkšej" stránke odkazu Československa. A tou sú všeobecne prijímané hodnoty, na ktorých republika stála. V prvom rade to bola demokracia, ktorá nebola začiatkom 20. storočia v Európe samozrejmosťou. Slobodné voľby (vedeli ste, že ČSR patrila medzi prvé krajiny, kde zaviedli všeobecné volebné právo?), sloboda prejavu, vyznania, zhromažďovania bola zaručená. Vyučovanie v slovenčine bol ďalší veľký prínos po rokoch násilnej maďarizácie. Obrovský entuziazmus, s akým naši praprarodičia budovali nový štát a aj odhodlanie, s akým ho ich synovia chceli brániť pred hitlerovským Nemeckom, hoci nám to zradou spojencov nebolo umožnené. Úcta k človeku a podnikaniu ako tvorbe hodnôt - teda niečo, čo komunistický režim úspešne zlikvidoval, a čoho neblahé dôsledky vidno dodnes. A to všetko zastrešené osobnosťou TGM, "prezidenta osloboditeľa", ktorý v úrade zotrval viac než 17 rokov. Bojovného, odhodlaného a slušného ducha tej doby by sme mohli pomenovať práve citátom Masaryka: "Nebát se a nekrást."

Hoci dnes žijeme v úplne inej ekonomickej realite, práve tieto "ľudské" hodnoty sú podľa môjho názoru skutočným odkazom 28. októbra, ktorý je aktuálny i dnes. A aj vďaka nim je prvá ČSR dodnes považovaná za "success-story". A práve dnes, v časoch, keď mladí našu krajinu opúšťajú, lebo tu "nie je čo robiť", keď na čele štátu stojí človek, ktorému sa skôr, než úcty a rešpektu, dostáva (úplne oprávnene) pohŕdania a posmechu, by sme na ne nemali zabúdať, ba čo viac, pravidelne si ich pripomínať.

Dnešný obraz našej krajiny i to, ako bude vyzerať o päť či dvadsať rokov, je jedine v našich rukách. Dnes sme mnohí apatickí a uzavretí sami do seba tváriac sa, že spoločenské a politické otázky sa nás netýkajú, no je to skutočne vecou nás všetkých. Treba sa prestať spoliehať na pomoc iných, treba si prestať hovoriť, že "to má zabezpečiť štát". Svoj osud musíme vziať každý jeden do vlastných rúk, a ako v roku 1918, ani teraz to nepôjde bez entuziazmu, práce, úcty k tým, čo vytvárajú hodnoty, ale i rozumného optimizmu. Pri budovaní lepšieho miesta na život by sme si mohli vzor zobrať v Štefánikovom motte: "Veriť, milovať, pracovať." Aby naše dve krásne bratské krajiny prosperovali, mali by sme sa ním riadiť. A nielen 28. októbra.

Martin Jurikovič

Člen NG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?